* Demokracia Politológia pre právnikov (externé štúdium)

Prezentácia na tému: "* Demokracia Politológia pre právnikov (externé štúdium)"— Prepis prezentácie:

1 * Demokracia Politológia pre právnikov (externé štúdium)
ak. r. 2017/2018 JUDr. Marek Domin, PhD.

2 Demokracia :: pojem demokracia (1)
„Demokracia je tou najhoršou formou vládnutia, ak nepočítame všetky ostatné, ktoré sa z času na čas vyskúšali“ W. Churchill (1947) pôvodne negatívne konotácie ant. Grécko – vláda chudobných más (Platón, Aristoteles) začiatok 19. storočia – vláda davu pozitívny význam od cca 19. st. príťažlivosť pre najrôznejšie pol. ideológie liberalizmus, socializmus... dokonca aj fašizmus súčasná štátnosť jednoznačne preferuje demokraciu

3 Demokracia :: pojem demokracia (2)
etymologický význam slova = vláda ľudu (gré.) démos = „ľud“, pôvodne aj „chudobní“, „množstvo“ krátos = „moc“, „vládnutie“ ťažko vymedziteľný obsah najviac „zahmlený“ pojem v politológii skôr politické heslo než pojem s jednoznačným významom „vláda ľudu, prostred. ľudu a pre ľud“ (A. Lincoln, 1864) diskusie o demokracii sa koncentrujú na 3 otázky kto je ľud ? ako by mal ľud vládnuť ? kde sú hranice vlády ľudu ?

4 Demokracia :: kto je ľud
všetci ľudia? – historicky určite nie v minulosti podstatná časť ľudí vylúčená Atény – len muži nad 20 r. (vylúčené ženy, cudzinci, otroci) postupné rozširovanie „ľudu“ odbúravanie volebných cenzov (majetku, vzdelania, rodu) všeob. vol. právo – VB 1928; USA 60r 20. st.; Švaj 1971 dnes takmer všetko dospelé obyvateľstvo zostáva cenzus veku, št. občianstva a pobytu na ľud je možné nazerať ako na (1) „súdržné teleso“ – kolektívna vôľa prednosť pred súkromnou (J.J. Rousseau) (2) väčšina ľudí – nebezpečenstvo tyranie väčšiny

5 Demokracia :: ako by mal ľud vládnuť
akým spôsobom by mal ľud prijímať rozhodnutia zdôrazňovanie prvku „vláda prostredníctvom ľudu“ (1) priama (participačná) demokracia (2) nepriama (zastupiteľská, reprezentatívna) demokracia zdôrazňovanie prvku „vláda pre ľud“ totalitné „demokracie“ jedine vodca dokáže zabezpečiť skutočné potreby ľudu B. Mussollini (Taliansko); A. Hitler (Nemecko) len „fasáda“ demokracie, prakticky diktatúra

6 Demokracia :: kde sú hranice vlády ľudu
o ktorých otázkach by mal ľud ešte rozhodovať a o ktorých už nie o kt. by mal rozhodovať každý individuálne záleží od politickej ideológie a modelu demokracie liberalizmus obmedziť demokraciu len na pol. život a politiku samotnú vymedziť úzko socializmus rozšíriť sféry o kt. sa rozhoduje demokraticky napr. samospráva pracujúcich, kolektivizácia vlastníctva feminizmus rozšíriť demokraciu aj na súkromnú a rodinnú sféru

7 Demokracia :: nepriama demokracia (1)
1 z možností ako odpov. na otázku ako má ľud vládnuť prevažujúca forma demokracia ľud sám neprijíma rozhodnutia ľud vyberá toho kto bude v skutočnosti vládnuť kto bude prijímať rozhodnutia obmedzená, krátkodobý charakter volené orgány ďalej legitimizujú ďalšie tzv. legitimizačná reťaz ľud => parlament => vláda => org. štátnej správy

8 Demokracia :: nepriama demokracia (2)
prednosti nepriamej demokracie 1 praktická uskutočniteľnosť reálnejšia forma ako priama demokracia; „nutné zlo“ 2 zbavenie radových občanov „bremena rozhodovania“ radoví občania sa môžu venovať pracov. / súkr. životu 3 umožň. vládnutie vložiť do rúk vzdelaným a schopným za predpokladu „dobrého“ výberu 4 udržuje stabilitu v spoločnosti radových občanov drží od politiky vedie ich tak k akceptácii kompromisu

9 Demokracia :: priama demokracia (1)
1 z možností ako odpov. na otázku ako má ľud vládnuť doplnková forma demokracia ľud sám prijíma rozhodnutia ľud je bezprostredne zapojený do rozhodovania nie len voľba zástupcov / tých kt. budú rozhodovať dochádza k stieraniu vládnucich a ovládaných ľud má dvojaké postavenie vládnuci – prijíma rozhodnutia ovládaný– je viazaný svojimi rozhodnutiami ľud skôr akceptuje rozhodnutie kt. sám prijal

10 Demokracia :: priama demokracia (2)
prednosti priamej demokracie 1 zvyšuje legitimitu vládnutia občania skôr akceptujú pol. rozhodnutia kt. sami prijali 2 možnosť riešiť závažné pol. / ústavné otázky 3 vytvára lepšie informov. a pol. vyspelejšieho občana núti zaujímať sa o veci verejné napomáha politickej participácii 4 možnosť občanov priamo vyjadriť svoj pol. názor 5 „brzda“ voči moci zvolených politikov záruka, že politici budú brať na zreteľ ver. Mienku 6 možnosť kontroly občanov na ich vlastným „osudom“ možnosť priamo rozhodovať o uberaní sa spoločnosti

11 Demokracia :: priama demokracia (3)
negatíva priamej demokracie 1 rozhodovanie sa ponecháva na nevzdel. a neskúsených problém kompetentnosti bežných občanov 2 možnosť manipulácie s občanmi zo strany politikov zbavovanie sa zodpovednosti politikov 3 tendencia zjednodušovať otázky správy verejných vecí rozhodovanie „áno“ vs. „nie“; nemožnosť meniť návrh 4 nebezpečenstvo zneužitia proti politickým menšinám hlasovanie o ľudských právach (manželstvá osôb rovnakého pohlavia...) 5 praktické ťažkosti s realizovateľnosťou priama demokracia vhodná skôr pre malé územie

12 Demokracia :: priama demokracia (4)
nástroje priamej demokracie mechanizmy prostr. kt. sa ľud podieľa na vládnutí (1) rozhodovacie / decizívne občania prijímajú rozhodnutie prijaté rozhodnutie je právne relevantné napr. referendum -rôzne druhy -ústavné / zákonné -obligatórne / fakultatívne -ante legem / post legem (...) (2) poradné / konzultatívne občania vyjadrujú len názor pred rozhodnutím ak neakceptované ver. mocou ide o vôbec o demokraciu?

13 Demokracia :: militantná demokracia (1)
alternatívne názvy brániaca sa demokracia; streitbare Demokratie pojem sa začal používať najmä v druhej pol. 20. st. súvis s nedemokratické režimy v Európe ideológie nepriateľsky naladené k demokracii Karl Lowenstein ako autor konceptu úvahy nad pádom tzv. weimarskej rep. v Nemecku upozorňuje na slabosť parl. republiky (demokracie) politické sily nepriateľsky namierené proti demokracie využijú hodnoty demokracie proti nej...

14 Demokracia :: militantná demokracia (2)
demokracia, kt. bráni sama seba demokracia, kt. postupuje ofenzívne proti svojim ideovým nepriateľom vo vnútri systému prostredn. diskurzných, mocenských a právnych nástrojov dôsledkom je obmedzenie politických ZPaS sloboda prejavu zhromažďovacie právo, združovacie právo

15 Demokracia :: militantná demokracia (3)
zástanca aj sudca NS štátu Izrael – Aharon Barak Je možné vylúčiť z volieb (= demokratická súťaž pol. ideí) nedemokratické PS ? => ÁNO = teoreticko-filozofická rovina ale aj praktická rovina ako preukázať, že určitá PS je antidemokratická ? pravdepodobne to nebude hlásať úplne otvorene (stanovy, program...)

16 Demokracia :: militantná demokracia (4)
možnosť rozpustenia politických strán kt. majú za cieľ likvidáciu demokracie súdnymi inštanciami napr. Nemecko Socialistická ríšska strana (SRP) Komunistická strana Nemecka (KPD) – 1956 aj skúsenosť v SR Slovenská pospolitosť – Národná strana (SP-NS) – 2006 Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (prebieha konanie)

17 Demokracia :: militantná demokracia (5)
rozpustenie SP – NS prvá a zatiaľ jediná PS rozpustená v SR NS SR na návrh GP SR možnosť daná Ústavou obmedzenie združovacieho práva zákonný dôvod, ak je to nevyhnutné v demokr. spoločnosti na ochranu bezpečnosti štátu, ver. poriadku, predchádzaniu trestným činom a ochranu práv a slobôd iných konkretizovaná v zákone o PS a PH ak PS stanovami, programom a činnosťou porušuje Ústavu, ústavné zákony, zákony a medz. zmluvy

18 Demokracia :: militantná demokracia (6)
rozpustenie SP – NS konkrétne porušenia Ústavy – stavovský štát ako cieľ porušenie všeobecnosti a rovnosti VP nutnosť registrácie do stavu podľa povolania rozdielna váha hlasu podľa početni stavu diskriminácia z dôvodu príslušnosti k národn. menšinám prvoradou úlohou štátu zabezpečiť potreby slovenského národa, až potom ďalších občanov NS SR vo všeobecnosti konštatoval PS môže programovať zmenu Ústavy nie však akúkoľvek zmena sama o sebe musí byť v súlade so základnými princípmi ZPaS

19 Demokracia :: militantná demokracia (7)
nerozpustenie NPD v Nemecku (2017) NPD – krajne pravicová PS konanie na návrh Spolkovej rady dôvod nerozpustenia síce sleduje protiústavné ciele ale upadajúci spoločenský význam => neschopnosť ciele dosiahnuť (konanie NPD by neviedlo k úspechu) (voľby do Spolk. snemu v r len 1,3 %; v r len 0,4 %) iné nástroje k dispozícii možnosť konania o rozpustení v budúcnosti ak by sa pozícia NPD posilnila

20 Ďakujem za pozornosť * Demokracia JUDr. Marek Domin, PhD.
Katedra ústavného práva Právnická fakulta UK